Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História mesta

História mesta Zlaté Moravce

História mesta Zlaté Moravce

Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby začiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutočnosť, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru.

Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby začiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutočnosť, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru. Zlaté Moravce sa tu spomínajú ako villa Morowa. V okolí Zlatých Moraviec boli v tom čase široké dúbravy, spomína sa tu les sv. Hypolita pod Tribečom. 
 
Osídlenie Zl. Moraviec je však oveľa staršie, čo dokazujú archeologické objavy. 
Prvé stopy po pohybe človeka v tejto oblasti sú z mladého paleolitu, keď sa na naše územie dostali lovci mamutov. 
Dôležitosť zlatomoraveckého regiónu v dobe veľkomoravskej potvrdzuje aj nález zlatého pektorálneho kríža v Zlatých Moravciach. V blízkej obci Čierne Kľačany sa našli fragmenty pyxidy zo slonovej kosti, predpokladá sa, že to bola súčasť daru byzantského cisára Michala III. veľkomoravskému panovníkovi. 
Niektorí historici, ktorí sa zaoberali históriou tekovskej župy dávajú Zlaté Moravce aj do súvisu s listinou vojvodu Gejzu, neskôr uhorského kráľa z r. 1075, čo však zatiaľ nie je doložené. 
Mesto v minulosti veľmi trpelo od nájazdov kočovných kmeňov, či to už boli Tatari, alebo v 16. stor. Turci, ktorí naše mesto niekoľko krát vypálili a mnoho mladých ľudí odviedli do zajatia. 
Mesto v 17. stor. bolo hlavou domínia, ku ktorému patrilo 14 obcí. 
V 18. stor. sa Zlaté Moravce natrvalo stávajú sídlom tekovskej župy. 
Aj v čase najväčšieho národnostného útlaku, slovenskí politici stále počítali s Tekovom, ale hlavne so Zlatými Moravcami ako írečitým slovenským krajom. Vyplýva to najlepšie z Viedenského memoranda z r. 1861, kedy v „Návrhu na privilégium“ na slovenské okolie sa mesto uvádza medzi šestnástimi slovenskými okresmi ako dvanásty - zlatomoravecký a trvá až do roku 1960. 
Na základe zákona NR SR sa dňom 24. júla 1996 mesto stáva opäť sídlom okresu.
 
Od vzniku až po súčasnosť
Najstaršia zmienka o Zlatých Moravciach sa nachádza v listine benediktínskeho Opátstva sv.Ypolita v Nitre z roku 1113, kde sa mesto spomína ako Morowa. 
Z r. 1292 pochádza listina dokazujúca pokresťančovanie pôvodne pohanských Kumánov, niektorí z nich žili v okolí Moraviec. 
1386 patrili Moravce do panstva Forgáčovcov a zostali v ňom do r. 1718. 
V roku 1530 turecké jednotky pod vedením smederevského bega Mehmeda Jahjapašaoglu vypálili Moravce. 
Dokument v roku 1564 obsahoval súpis usadlostí, ktoré nútene splácali dane Turkom /odovzdávali sa pašovi do Budína/, Moravce sú nazývané už oppidum, mestečko. 
V roku 1634 bolo mesto násilím podmanené a ovládol ho Aga Omer z Ostrihomu. Turecké nebezpečenstvo sa zmenilo až v roku 1652 a to vďaka kapitánovi novozámockej pevnosti Adamovi Forgáčovi. Ten od 26. do 29 augusta 1652 bojoval v Nových Vozokanoch s Turkami, vedenými pašom Mustafom. Turci mali značnú prevahu / asi 4300 vojakov pričom Forgáč len 1260/ no vďaka odhodlaniu forgáčových vojakov, obyvateľov Vozokán a ďalších 15 obcí Turci prehrali a museli z bojiska utiecť. 
Dnes je na mieste bitky postavený dôstojný pamätník, tzv. vozokanský lev. 1720 mali Moravce právo konať výročné jarmoky a týždenné trhy. 
Od 1735 sa stali Moravce , neskôr už Zlaté Moravce stálym sídlom Tekovskej stolice až do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku 1.Česko-Slovenskej republiky až do r. 1922 boli naďalej sídlom Tekovskej župy. 
Janko Kráľ natrvalo pôsobil v Zlatých Moravciach od 22.februára 1862 ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. Počas života sa Jankovi Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo skôr nebezpečného pansláva. Zomrel 23.5.1876. 
Od roku 1894 železničné spojenie od Šurian do Zlatých Moraviec, 1912 trať do Kozároviec, 1938 do Lužianok. 
V júni 1919 príchod maďarskej červenej armády do blízkeho okolia mesta dúfajúc, že sa obnoví staré Uhorsko. V júni 1919 vznikol v meste miestny soviet zvaný Direktórium. V čase od 2.6. do 7.6.1919 trvali vojenské zrážky medzi jednotkami Direktória a čs. legionármi. Situácia sa vyriešila až 8.6. keď 35.čs.plzenský pluk pod vedením mjr.Mullera obsadil mesto. Došlo k prudkým bojom, maďarskí červenoarmejci po boji odtiahli ku Kozárovciam. 
V rokoch 1923 - 1928 sú Zlaté Moravce okresným mestom župy č. XVI. /zvanej Nitrianska/. 31.augusta 1944 došlo k prvej bojovej zrážke s fašistami na Beňadickej ceste. 
Do 1.7.1960 boli okresným centrom Nitrianskeho kraja. Od 1.7.1960 bol Zlatým Moravciam udelený štatút mesta , po tomto dátume však prestali byť okresným mestom, postupne sa pričlenili Prílepy / 1960/ , Chyzerovce /1970/, Žitavany /1975/ čím vznikli nové mestské časti. 
V rokoch 1991 - 96 sídlo obvodného úradu, od r. 1996 opäť okresné mesto. 
 
Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, kde nachádzalo obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia. 
I keď mesto zaznamenalo rast remesiel / boli rozvinuté tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke , krajčírske a neskôr i kováčske, kolárske a zámočnícke remeslá/, ktoré prerástli do manufaktúr, priemyselná výroba sa začala vyvíjať pomaly. Hoci v 19. storočí bolo niekoľko pokusov o založenie priemyselných podnikov, ako napr. cukrovar, pivovar, výroba majoliky a kachieľ, mesto si naďalej zachovalo poľnohospodársky ráz. 
Po vojne okrem opravy vojnou poškodených budov sa začali stavať podniky, najvýznamnejšími sa stali Továreň na chladničky / rok 1949 v 60 rokoch premenovaná na Calex/, Závody 29. augusta /1952/, Kovoplast, Nová teheľňa /1960/, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky. 
Od r. 1975 prebiehala dlhodobá výstavba sídlisk Žitava a Zlatňanka na Hviezdoslavovej ul. 
V 90-tych rokoch sa v našom meste intenzívne buduje kanalizácia, mestské komunikácie, plynofikujú sa ďalšie ulice. 

Najzávažnejšou investíciou v poslednom období bola rekonštrukcia Župnej ulice a Námestia Andreja Hlinku, ktoré skrášlia historické jadro. 

img-zm-800-500-3.jpgagrárna bankaMSKŠžupný dom


 

dnes je: 22.9.2019

meniny má: Móric

podrobný kalendár

ÚvodÚvodná stránka